Budovanie na skale

Stavanie na skale

Skutky 9:31

Od Wiley Lowry

Ak by ste sa obrátili v svojich Biblích na Skutky kapitolu 9; nájdete ju na strane 918 vo vašich lavicových Biblích. Ak ste tu často, počujete, že často opakujeme prvú otázku a odpoveď na Westminsterský kratší katechizmus. A skutočne je to úžasne jasné a užitočné zhrnutie účelu života. „Hlavným cieľom človeka je oslavovať Boha a večne sa v ňom radovať.“ Keby som mohol pridať jednu vec – a som si istý, že muži sediaci v Jeruzalemskom komore vo Westminsterskom zhromaždení by boli veľmi zvedaví, čo mám povedať! Ale ak by som mohol pridať jednu vec, povedal by som toto. Hlavným cieľom človeka je oslavovať Boha a spoločne sa v ňom večne radovať. A dôvod, prečo to hovorím, je ten, že cirkev je ústredná pre Boží zámer pre svoj ľud. A čo vidíme v Skutkoch kapitole 9, verši 31, je, že cirkev bola budovaná na Kristovi. A ako bola budovaná na Kristovi, oni chodili „v strachu Pána a v útešení Svätého Ducha.“ Vidíte, oslavovali Boha a spoločne sa v ňom radovali.

Takže s tým na mysli, poďme k Nemu v modlitbe a potom si to prečítame večer.

Otče náš, prosíme, že by si nám dal strach Pána a dal nám útešenie Svätého Ducha, aj keď čítame tento verš a študujeme ho večer. A keď odchádzame odtiaľto, že by sme odchádzali oslavovať Teba a spoločne sa v Tebe večne radovať. Modlíme sa tieto veci v Kristovom mene, amen.

Skutky 9, len jeden verš; verš 31:

„Takže cirkev po celú Judeu a Galileu a Samáriu mala pokoj a budovala sa. A chodiac v strachu Pána a v útešení Svätého Ducha, rozmnožovala sa.“

Trava usychá a kvety opadávajú, ale Slovo nášho Boha trvá večne.

Chcem, aby sme si túto verš študovali podľa dvoch bodov dnes večer. Prvý je – vybudovaný. A potom druhý je – vybudovaný von. Vybudovaný a vybudovaný von. Strávime väčšinu času na prvom bode a tam začneme, s vybudovaným.

Vybudovaný

Písmo hovorí, že „cirkev po celej Judei, Galilei a Samárii mala pokoj a bola budovaná.“ Iným spôsobom, ako to môžeme povedať, je, že bola zdokonaľovaná. Bola posilňovaná. Sila cirkvi je veľká vec. Cirkvi je telo Kristovo; je nevestou Kristovou. Je stádkom Dobrého Pastiera. Bola zhromaždená podľa večného plánu Božieho, zabezpečená vylievaním drahokej krvi Kristovej, a je ovládaná vzkrieseným a víťazným Pánom Ježišom Kristom. Je bezpečné povedať, že rast a sila cirkvi závisia od Krista.

A v tejto verši si myslím, že vidíme tri veci, tri spôsoby, ktorými Kristus je tým, v čom je cirkev budovaná. Tri spôsoby, ktorými je cirkev budovaná na Kristovi. Jeden je, že cirkev je budovaná na Kristovom príkaze. Vidíme tiež, že cirkev je budovaná ako Kristova cirkev. A potom tiež vidíme, že je budovaná Kristovou oddanosťou. Pozrime sa na tieto tri veci.

Vybudovaný na Kristov príkaz

Po prvé vidíme, že cirkev je budovaná v plnení a v poslušnosti Kristovmu príkazu. Jedna z vecí, ktorá tento verš vyniká v knihe Skutkov, je, že slúži ako zhrnutie. Je to zhrnutie všetkého, čo predchádza v knihe Skutkov, ale je to aj prechodný verš. Takže nás pripravuje na to, čo sa bude diať v zvyšku tejto knihy Skutkov. A ako zhrnutie, verš 31 nám hovorí, že cirkev po celej Judei, Galilei a Samárii bola budovaná. Teraz, keď spomína tieto tri miesta, najmä, sme viazaní na samotný účel a poradie a osnovu knihy Skutkov. Lebo vidíte, kde začína kniha Skutkov? Kniha Skutkov začína v Jeruzaleme a začína s Ježišom a On je so svojimi učňmi a hovorí im, aby čakali v Jeruzaleme, aby čakali na príchod sľubu Božieho, príchod Svätého Ducha. A tesne pred svojím vstupom do neba, Ježiš hovorí toto svojim učňom. Hovorí: „Dostanete moc, keď na vás príde Svätý Duch, a budete moji svedkovia v Jeruzaleme a po celej Judei a v Samárii a až do konca zeme.“ Kniha Skutkov začína s Ježišom v Jeruzaleme. Končí sa s Pavlom v Ríme. A sleduje túto líniu miest, ktoré Ježiš dáva svojim učňom – Jeruzalem, Judea, Samária a až do konca zeme.

„Na tomto skalnom základe“

A tak v 31. verši zistujeme, že ako sa šíri slovo o vzkriesení Ježiša, cirkev je budovaná v pokoji – kde? „V celej Judei, Galilei a Samárii.“ Presne ako Ježiš prikázal, práve ako Ježiš prikázal, tak cirkev rástla a posilňovala sa. Vidíte, čo Kristus prikazuje, Kristus dáva. Keď poverí svojich učňov, svojich nasledovníkov, aby boli svedkami a robili učňov, splní to, čo prikázal. On zabezpečí a dá ovocie z ich práce pre Neho, lebo toto je Boží plán a toto je Božia práca. Spomeniete si na evangeliá, keď Peter vyznáva, že Ježiš je Kristus – a čo hovorí Ježiš Petrovi? Hovorí: „Na tomto kameni,“ tomto vyznaní Ježiša ako Krista, „Na tomto kameni zbudujem svoju cirkev a brány pekla neprevládnu proti nej.“ A bola intenzívna prenasledovanie a odpor proti cirkvi v čase knihy Skutkov. A učni, apoštoli, boli uvrhnutí do väzenia. Boli obvinení, že nesmú hovoriť o Ježišovi. Čítame o Štefanovi a o tom, ako bol falošne obvinený a ukameňovaný; prvý mučeník v rannej cirkvi. Čítame o tom, že ešte v predchádzajúcej kapitole to bol Saul, ktorý sa stal Pavlom – on drancoval cirkev.

Ak by sme mohli len destilovať posolstvo Skutkov do niekoľkých slov, mohli by sme povedať, že je to svedectvo o vzkriesení s mocou a s prenasledovaním. A to je to, čo nachádzame – že ako posolstvo evanjelia, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych, vychádza a mocou Svätého Ducha sa cirkev rozmnožuje a rastie a buduje a posilňuje sa v splnení Kristovho príkazu a tvárou v tvár intenzívnemu prenasledovaniu. Teraz môžeme vyvodiť niekoľko poučení z toho, len z tohto jediného bodu, pretože žijeme v kultúre, v ktorej takmer všetkým spôsobom je proti Božím cestám; je proti Božej pravde. Vidíme akty terorizmu, ktoré sú takmer týždennou realitou, a to všetko viac a viac zaťažuje ľudí. A predsa, čo vidíme v tomto úryvku? Že aj keď sa cirkev zdá byť na neistom základe, potrebuje aktualizáciu, skutočná potreba je reforma; skutočná potreba je návrat k posolstvu vzkriesenia a k závislosti na Svätom Duchu, vedomí si, že je to tak, ako Kristus buduje a posilňuje svoju cirkev.

Je to tiež povzbudenie pre nás. Možno niektorí z vás sa pýtate, či stojí za to záväzok k cirkvi? Stojí za to slúžiť a dávať a robiť sa zraniteľným v živote obce? Možno niektorí z vás slúžili v cirkvi po mnoho rokov; ste unavení? Možno to už nie je prioritou, ako bývalo? Čo vidíme tu, je že rast cirkvi, sila cirkvi, je Kristov príkaz. Je to Boží plán a Boh uvidí svoju prácu až do dokončenia, splnenia, do konca času, pre slávu Krista a pre dobro jeho ľudí. Tento verš nám hovorí: „Pozrite, čo Boh robí pre svoju cirkev, s svojou cirkvou. Dáva, čo prikazuje.“ Očakávajte to! Modlite sa za to. Čakajte na to. A zaviažte sa k jeho cirkvi.

Built Up as Christ’s Church

Poznámka: Preklad bol urobený podľa pravidiel uvedených vyššie. Preklad textu bol urobený do slovenčiny.

To nás vedie k druhej veci. Čí je cirkev? Je to Kristova cirkev! Toto je Kristova cirkev, ktorá sa buduje. Kristus je hlavou cirkvi a existuje jedna cirkev; jedna cirkev s mierom a jednotou v Kristovi. Pozrite sa späť na verš tam, verš 31. Pozrite sa, čo hovorí. Hovorí: „Tak cirkev,“ cirkev v jednotnom čísle, „mala pokoj a budovala sa.“ Je to jedna cirkev, aj keď je na mnohých miestach. Je v Judei, Galilei a Samárii, ale stále je to jedna cirkev. V skutočnosti, ak by sme mohli preložiť to slovo „po celom“, kde sa hovorí „po celom“, mohli by sme povedať „v celku“. Takže by ste mohli povedať, že je to cirkev „v celku Judei, Galilei a Samárii“. A to slovo v gréčtine je vlastne to isté slovo, odkiaľ pochádza slovo „katolícka“. To je to, čo vyznávame alebo potvrdzujeme, keď hovoríme apoštolské vyznanie viery a hovoríme, že veríme v „svätú katolícku cirkev“. Nehovoríme, že veríme v rímskokatolícku cirkev, ale že veríme v jednu univerzálnu cirkev, celosvetovú cirkev Kristovu. Potvrdzujeme našu vieru a náš záväzok k tomu. Cirkev, ktorá pozostáva z veriacich z každého národa, každého kmeňa, každého jazyka, každého ľudu.

Jedna cirkev v Kristovi Ježišovi

To sa modlil Ježiš pred svojou ukrižovaním. Modlil sa so svojimi učňmi, aby všetci, ktorí veria v neho, boli jedno, tak ako on a Otec sú jedno. To je to, čo Ježiš poveril svojich učňov urobiť na konci Matúša, keď povedal: „Choďte a učte všetky národy.“ A čo nájdeme v knihe Zjavenia, ale je to zmiešaný dav, ktorý nikto nemôže spočítať, ktorý je pred trónom a uctieva Baránka, uctieva Krista. Toto je Boží prísľub, vracajúci sa k jeho prísľubu Abrahámovi, že skrze Abrahámových potomkov budú požehnané všetky rodiny zeme. Je to jedna cirkev a je v Kristovi Ježišovi. A vidíme začiatok tejto jednoty práve tu v knihe Skutkov v 31. verši 9. kapitoly, keď sú tí z Judey, Galilee a Samárie spojení a užívajú si pokoj a užívajú si budovanie, byť postavní.

Prekonávanie prekážok

A už v tomto bode knihy Skutkov cirkev prekonala veľké prekážky. Viete, ak vezmeme len tri slová: „Judea, Galilea a Samaria“, nachádza sa v týchto troch slovách komplikovaná a znepokojujúca história. Nachádza sa tam modloslužba, občianska vojna, nenávisť, vyhnanstvo, predsudky, svetskosť, sebapravosť. Judea bolo miesto chrámu, kde žila náboženská elita a kde mala svoje sídlo. Galilea bola židovská oblasť, ale bola oveľa viac ovplyvnená a zasiahnutá kultúrnymi vplyvmi rímskej a gréckej kultúry. Samaria bola medzi nimi a jej obyvatelia nemali čistý židovský pôvod a nasledovali iné náboženské praktiky. A Židia nenávideli Samaritánov. Je nám povedané, že tí z Galilee, keď išli do Judey, prechádzali cez rieku Jordán, aby obišli oblasť Samarie. Nechceli prísť do styku s týmito ľuďmi. A z času na čas vypukol medzi týmito skupinami ľudí intenzívny násilie. Ale tu sa hovorí, že v týchto miestach bola jedna cirkev a tá cirkev mala pokoj a bola budovaná. Nebola len slobodná od opozície; bol medzi nimi pokoj. Bol pokoj medzi týmito ľuďmi, ktorí boli kedysi v nepriateľstve s Bohom a teraz boli zmierení s Otcom a dostali dar večného života v Ježišovi Kristovi, dar Svätého Ducha. Títo ľudia boli v nepriateľstve jeden s druhým a teraz sa spolu radujú z radosti, viery a spoločenstva. A to slovo pre „cirkev“, ktoré tu máme, znamená doslova „vyvolaní“. Boli „vyvolaní“ zo svojich bývalých spôsobov a z rôznych pozadí, aby prišli do jednej cirkvi, jedného tela, jedného ľudu pre slávu Kristovu.

A možno najzrejmejším príkladom tej radikálnej premeny, ktorú títo ľudia zažívajú, je premena, ktorá sa stala so Saulom alebo Pavlom. Tu bol muž, ktorý bol skôr v tejto kapitole, tu bol muž, ktorý bol hlavným prenasledovateľom a utlačovateľom cirkvi a teraz je privedený do cirkvi, do spoločenstva svätých. A nielenže už nie je prenasledovateľom, ale teraz je jedným z hlavných nástrojov na budovanie cirkvi. To je radikálna premena, ktorá sa deje tu v tejto kapitole, v tomto verši, o ktorom sa nám hovorí. Rast cirkvi prináša pokoj medzi tými, ktorí sú rôzni a rozdelení. Prečo je to dôležité? Prečo je dôležité mať jednotu medzi touto rozmanitosťou? Pretože nič iné to nedokáže; iba Kristus to dokáže. Deje sa to iba v Kristovej cirkvi, a tak to prináša slávu Kristovému menu. A vidíme to práve tu v tomto verši.

Budovaná Kristovou oddanosťou

Tretia vec, ktorú vidíme o tom, ako je cirkev budovaná na Kristovi, je tento opis života, ktorý bol užívaný medzi veriacimi. Vidíme tu Kristovu neustálu oddanosť, Jeho službu cirkvi. Cirkvi je budovaná Kristovou oddanosťou im. Verš nám hovorí, že chodili „v strachu Pána a v útešení Svätého Ducha“. Teraz si pomyslite na charakteristiky Ježišovej služby. Aké boli aspekty Kristovej služby? No, mohli by ste identifikovať práve tieto dve charakteristiky, nemôžete? Pretože všetko, čo Ježiš urobil a povedal, bolo urobené pre slávu Božiu. Jeho oddanosť tráviť čas s Otcom v modlitbe. Všetky Jeho mocné skutky a zázraky a znamenia a učenie, ktoré učil, bolo urobené preto, aby priniesol Bohu slávu. A dokonca aj choď na kríž a prijatie hnevu Otca, to bolo urobené z poslušnosti a podriadenosti vôli Jeho Otca. Bol to strach Pána, ktorý prenikal všetkou Kristovou službou.

A Svätý Duch, ten Svätý Duch, ktorý vykonal nadprirodzené zázraky v Ježišovom živote a prostredníctvom Jeho služby, je Svätý Duch, ktorý teraz pokračuje vo svojej službe v a prostredníctvom všetkých, ktorí veria v Krista. Ježiš to sľúbil. Sľúbil, že opustí svojich učňov, ale nenechá ich samotných, ale pošle Svätého Ducha, aby ich vybavil, učil ich, aby mohli vykonávať službu v Jeho mene. Iný názov Svätého Ducha, ako sa nám hovorí, je Trokoy alebo Pomocník. Čo vidíme, že sa deje práve tu v tomto úryvku? Je to, že Trokoy prináša pohodlie. Chodia „v strachu Pána a v pohodlí Svätého Ducha“. To je dôkaz, že Kristus bol aktívny vo svojej cirkvi. Bol oddaný svojej cirkvi. Pokračoval v službe svojim ľuďom, pretože vykazovali strach Pána a pohodlie Svätého Ducha. Tieto dve charakteristiky vždy idú spolu – úcta, rešpekt, oddanosť a uctievanie Boha spolu s povzbudením a pohodlím, radosťou a požehnaním Svätého Ducha.

Strach Pána

Nepočujeme veľa o strachu z Pána, však? Zdá sa, že je to skôr termín Starého zákona. A skutočne, taká bola vhodná odpoveď na Božiu slávu v celom Starom zákone – strach z Pána. Ale v Novom zákone nás autori na mnohých miestach vyzývajú k strachu zo svetla skutočnosti evanjelia. Lebo vidíte, to nás učí evanjelium. Evanjelium nás učí báť sa Pána. Evanjelium nás učí, že náš hriech si zaslúži Boží hnev, nespokojnosť a trest. Že niet nič, čo by sme mohli urobiť, aby sme odstránili svoj hriech a získali Božie požehnanie. Ale naše spasenie stojí na ničom menej ako na smrti a vzkriesení Ježiša Krista, Syna Božieho. Takí chudobní sme bez Krista. Taká drahá je naša spása. Aká by mohla byť vhodnejšia odpoveď ako strach, úžas, úcta a zbožnosť pred Bohom? Aká by mohla byť vhodnejšia odpoveď ako to, čo J.I. Packer, alebo ak požičiam z titulu jeho knihy, „brať Boha vážne“? Ako môžeme vôbec využívať pohodlie Ducha Svätého, ak nedávame Bohu našu najväčšiu oddanosť?

Myslím si, že je bezpečné povedať, že všetci túžime a túžime po pohodlí Svätého Ducha, ale berieme Boha vážne? Chcem sa pýtať, či by sme sa pýtali našich detí, našich susedov, našich spolupracovníkov: „Čo je pre nás najvyššou prioritou v živote?“ Zaujímalo by ma, čo by povedali! Všetci máme tendenciu brať sa vážne. Neberme? Berieme vážne našu prácu, berieme vážne naše športy, berieme vážne náš vzhľad, naše jedlo a nápoj, naše zábavy, berieme sa vážne. Čo je viac zrejmé ako rozšírenie selfie? Chceme si urobiť snímku sami. A ak sa berieme vážne, chceme iným ľuďom povedať o sebe. Takže to vidíme v našej kultúre. Ale berieme Boha vážne? Priznávam, že chcem, aby Duch zmenil životy, ale vždy to robím s očakávaním a túžbou po tom, čo môže Boh urobiť? A chcem získať trochu uznania za to po ceste? Zaujímalo by ma, koľko z nás chce, aby naše deti, mládež rástli a užívali si pohodlie Svätého Ducha, aby dozrievali vo viere, rástli v učňovstve, ale len tak dlho, ako sa im to páči. A ako často modelujeme vhodný strach Pána v našom vlastnom živote a prioritách, ktoré si vyberáme pre naše rodiny? Všetci sme náchylní hľadať pohodlie Svätého Ducha a zanedbávať strach Pána. Ale pohodlie Svätého Ducha prichádza so strachom Pána.

A keď hovorím o strachu z Pána, nemyslím tým smutný alebo pochmúrny postoj. Je v tom teplo, radosť zo strachu z Pána. Je v tom sloboda a úprimnosť, nádej v časoch skúšok; dôvera v časoch utrpenia. Pevnosť a hĺbka a jednota, ktoré sa budujú ako Cirkvi Kristova. Toto je krásny obraz Cirkvi, ktorá sa buduje v Skutkoch 9:31. Cirkev je Božím plánom pre slávu Krista a pre dobro Jeho ľudu. Viete, v našej rodine sme akosi zbláznili do vtákov. Nebudem o tom veľa hovoriť, pretože neviem, koľko chcem odhaliť o tom, ako sme zbláznili, ale veľmi vnímame, čo sa deje s vtákmi na našom dvore! A včera som narazil na vtáčie hniezdo. Tieto veci vidíme často, ale jednoducho ma zasiahlo, aké pôsobivé bolo toto vtáčie hniezdo. Tu bola slama a nečistoty a špina a tieto vtáky to môžu dať dokopy a urobiť hniezdo pre svoje vajíčka a pre seba. Nie je úžasné, čo Boh robí pri budovaní Cirkvi? On spája Žida a pohana, Galilejčana a Samaritána, otroka a slobodného, bohatého a chudobného, a spája to ako Jeho Cirkev, ako Kristovu Cirkev pre Jeho slávu, tento krásny obraz chôdze v strachu z Pána a v útešení Svätého Ducha? To robí Boh pri budovaní svojej Cirkvi. Tak sa Cirkev buduje. Je povýšená.

Nám je tiež povedané v poslednom slove tohto verša, že ako bola vybudovaná, tak bola aj rozšírená. To bude náš posledný bod dnes večer. Je to tak, že cirkev bola rozšírená; cirkev sa rozmnožila. Ako bola cirkev povýšená, cirkev sa rozmnožila. V skutočnosti môžeme povedať, že jedným z príznakov sily cirkvi je, že je zameraná vonkajšie. Bola rozšírená, ako bola vybudovaná, a bola vybudovaná, ako bola rozšírená. Toto nie je statický zbor veriacich. Toto nie je exkluzívny klub. Toto je dynamické spoločenstvo, o ktorom sa nám tu hovorí. Jedným z populárnych slov v cirkvi dnes, v našej kultúre, si myslím, je „spoločenstvo – robiť život spolu“. A to je určite jedna z priorít tohto oddielu; je to jedna z krásnych vecí tu. Oni spoločne zažívajú spoločenstvo. Ale jednou z nebezpečenstiev zvýrazňovania a zamerania sa na spoločenstvo je, že zameranie sa môže stať vnútorným a spoločenstvo môže vyrásť dovnútra. A môže byť ťažké zahrnúť nových členov alebo outsiderov. A som si istý, že mnohí z nás to zažili v malých skupinách alebo nedeľných školách alebo podobných veciach.

Rozšírená

Ale vidíme tu, že keď je zameranie na Boha a keď je zameranie na Kristov príkaz vybudovať Jeho cirkev a ísť a robiť učňov, cirkev siaha von a rast cirkvi prináša slávu Kristovmu menu. A čo vidíme, ako cirkev siaha von, kvality, ktoré poskytujú silu cirkvi, sú rovnaké kvality, ktoré dodávajú rast. Tie veci, ktoré boli prítomné a zjavné v Kristovej službe im – strach z Pána a pohodlie Svätého Ducha – tieto sú dve veci, ktoré ich posielajú von, poháňajú ich von a prinášajú rozmnoženie tých, ktorí sú vonku cirkvi. Je to tak, ako chodili v strachu z Pána a v pohodlí Svätého Ducha, že cirkev sa rozmnožila. Bola rozšírená.

Povýšenie vedie k rozmnoženiu

To je v podstate princíp, ktorý ste už počuli, ako Ed hovorí od času do času, že „čo ide najhlbšie k srdcu, ide najširšie k svetu“. Že ako je cirkev budovaná, tak je aj rozšírená. Mnohokrát počujeme na misiových konferenciách citát Johna Pipera, ktorý hovorí: „Misii existuje, pretože uctievanie neexistuje!“ Mohli by sme tiež povedať, že misii existuje, pretože uctievanie existuje. A to je to, čo Piper skutočne hovorí v tej kázni, kde o tom hovorí. Že totiž budovanie cirkvi vedie k jej rozšíreniu. A dôvod, prečo je to tak dôležité, je ten, že cirkev postupuje do ťažkých miest; ide k ľuďom s reálnymi, hlbokými potrebami. Lebo aký je stav sveta? Aký je stav tých, ktorí sú mimo cirkvi? No, je to opak toho, čo vidíme tu. Sú bez strachu z Pána a bez pohodlia Svätého Ducha. Niet závislosti na Bohu. Niet nádeje, pokoja a pohodlia, ale len pýcha a márnosť. Nemyslím si, že potrebujeme uvádzať príklady, ako to charakterizuje svet okolo nás, ale Kristus nám dáva niečo lepšie. Dáva nám Seba. A v Ňom sme povolaní k sile, jednotě, radosti, pokoju, úžasu a láske. Sme povolaní k životu, večnému životu v Ňom.

Keď dúfame v tieto veci, modlíme sa za tieto veci, čakáme na tieto veci, jedno z povzbudení, ktoré prijímame, je, že sa modlíme za oživenie. Modlíme sa za reformáciu, za osvieženie, obnovu. Počuli ste to „re“? Prosíme Boha, aby urobil niečo, čo už urobil predtým. Prosíme, aby to urobil znovu. A môžeme byť nadšení, pretože vidíme, že to už urobil predtým. A dôkazom toho je práve tu v Skutkoch 9:31. Voláme Boha, aby to urobil znovu pre slávu Krista a pre dobro Jeho ľudu.

Práve teraz čítam knihu o povodni na rieke Mississippi v roku 1927, Rising Tide. A kniha je úžasná! Jedným z hlavných protagonistov knihy je samotná rieka Mississippi. Je to jeden z najdominantnejších charakterov v knihe. A je úžasné počuť, ako opisuje silu a intenzitu rieky, keď tečie nadol a keď stúpa nahor. A na každom kroku cesty sa rieka snaží preraziť hrádze. Snaží sa stúpať nad hrádze a rozšíriť sa mimo brehov rieky. To je intenzita a sila rieky.

To je to, čo vidíme v cirkvi, keď cirkev rastie, keď sa rozširuje, keď sa zvyšuje. Snaží sa siahnuť von a stavať von a rásť a množiť sa pre slávu Krista. To je to, čo cirkev robí. To je to, čo vidíme, že robí tu v Skutkoch 9:31. Modlíme sa, aby to robila aj v našich dňoch.

Život jednoduchosti

Dovoľte mi len niekoľko komentárov na záver. Viete, že keď prichádzam k takémuto pasážu, vždy zistím, že kázať a učiť o strachu Pána je obzvlášť ťažká vec. Myslím, že je to kvôli transcendencii Boha; je ťažké to vyjadriť slovami a zachytiť nielen strach, ale aj úctivý obdiv a lásku v tom strachu. Čo to teda vyzerá? Čo to znamená mať strach Pána a pohodlie Svätého Ducha? Niekoľko slov mi prichádza na myseľ. A jedno z nich, by som povedal, je toto – je to život jednoduchosti. Viete, sme tak rozptylení a sme zaneprázdnení väčšinu času. Sme vedení k vyplneniu akéhokoľvek času odpočinku alebo ticha hlukom alebo vizuálnou stimuláciou. Ale tu je, myslím, povolanie pre nás, aby sme boli ticho. Myslím, ako sa David modlil skôr, „budúce nehybní a uznávajú, že ja som Bôh“, a vziať si čas na zázrak a obdiv k Božiemu stvoreniu; pamätať si Jeho požehnania, pamätať si evanjelium a dávať Mu ďakujem za to. Rásť v uznaní za to, čo On urobil.

Nie je tiež jednoduchosť, ktorú vidíme v cirkvi v Skutkoch. Nie je to tak? Ak sa vrátime do kapitoly 2, čo robila cirkev v čase rannej cirkvi? Bolo to vlastne skôr jednoduché. Boli oddaní chvále a modlitbe. Boli oddaní slovu a sviatosti. A oddávali sa spoločenstvu a štedrosti. Je to jednoduché, ale je to úžasné. Nie je to tak? A keď sa oddávali týmto veciam, boli ochotní vyzerať inak ako svet okolo nich, byť soľou a svetlom vo svojom svete. Bola tu pripravenosť z ich strany znášať skúšky, znášať utrpenie, trpieť s nádejou a byť pripravení dať tým, ktorí ich videli, dôvod svojej nádeje. Prečo mali takú veľkú nádej? Je to kvôli zmŕtvychvstaniu; je to kvôli večnému životu v Kristovi Ježišovi. A boli spolu posilňovali jeden druhého počas tých časov. A boli pripravení byť svedectvom pre Krista.

A možno tam meriame toto. Ak nemáme túžbu a bremeno pre stratených, možno úplne nechápeme požehnanie strachu Pána a pohodlia Svätého Ducha. Možno úplne neoceňujeme neuveriteľnú výsadu cirkvi, ale aj neuveriteľnú potrebu stratených. A možno potrebujeme ísť späť tam, kde sme začali bohoslužbu, v Knihe nárekov kapitola 3, volanie k uctievaniu – „Poďme hľadať a skúmať naše cesty a vráťme sa k Pánovi a poďme pozdvihnúť naše srdcia a ruky k Bohu v nebi.“ Poďme k Nemu v modlitbe!

Otec, ďakujeme Ti za Tvoje Slovo a za tento nadchádzajúci Pánov deň, ráno a večer, aby sme počuli Tvoje Slovo a spievali Tvoje chvály. Modlíme sa, aby si Ty svojím Duchom pôsobil v nás, obnovoval nás a oživoval, a dal nám radosť v Kristovi a srdce pre stratených a dal nám príležitosti, aby sme siahali von. A ako budujeme, aby sme aj rozširovali, pre Tvoju slávu, pre slávu Krista a pre naše večné dobro. A tieto veci prosíme v Kristovom mene, amen.